Späť

Stráňai Karol

13. októbra 1905  Rajec nad Rajčankou. – 31. 7. 1999 Bratislava

Športu sa začal venovať pod vedením Eduarda Adamka na reálnom gymnáziu v Žiline. Vysokoškolské vzdelanie získal na Karlovej Univerzite v Prahe, po ukončení vysokoškolských štúdií v roku 1930, začal vyučovať ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Kežmarku, v Michalovciach a napokon v rokoch 1933 - 1939 na Učiteľskom ústave v Bratislave. Po založení Telovýchovného ústavu pri Filozofickej fakulte Univerzity J. A. Komenského v Bratislave 1. februára 1939 začal tu pracovať ako lektor a správca.

Po vzniku Slovenskej republiky, v marci 1939, spoločne s ďalším interným pedagógom Jánom Hajdócym vypracovali učebný program, podľa ktorého sa začala realizovať trojročná príprava učiteľov telesnej výchovy. Stál pri zrode Slovenského ľahkoatletického zväzu, Slovenského basketbalového zväzu a  Slovenského volejbalového zväzu. V prvých rokoch existencie zväzov vykonával funkciu náčelníka, čo znamenalo jeho členstvo v Slovenskom olympijskom výbore (1939 -1947, vtedajší SOV nebol nikdy medzinárodne uznaný) a v Slovenskej ústrednej športovej rade. Vypuknutie Slovenského národného povstania znamenalo pre Stráňaia návrat do uniformy záložného dôstojníka. Proti nacistom bojoval aj po potlačení povstania ako veliteľ partizánskej skupiny v brigáde K. K. Popova. Ako člen povstaleckej armády bol v januári 1945 zajatý, väznený v Žiline a Trenčíne a napokon deportovaný do koncentračného tábora Mauthausen.. Po vojne začal pracovať na Povereníctve školstva a osvety, súčasne bol poverený funkciou prednostu Telovýchovného ústavu, ktorý obnovil svoju činnosť pri Filozofickej fakulte UK Bratislava. Začiatkom roku 1948 prešiel Telovýchovný ústav pod Pedagogickú fakultu UK. Ako jeho prednosta Karol Stráňai vykonával zároveň funkciu predsedu Akčného výboru JTO Sokol na Slovensku, kde presadzoval organické zjednotenie telovýchovného hnutia. V tomto období krátko pôsobil aj vo funkcii inšpektora pre všetky typy škôl na Slovensku. Vo vrcholných funkciách telovýchovného hnutia pôsobil aj v ďalšom období. V rokoch 1953-1954 vo funkcii predsedu Metodickej rady Štátneho výboru pre telesnú výchovu a šport a podpredsedu Vedeckej rady Štátneho výboru pre telesnú výchovu a šport.

Po vzniku Československého zväzu telesnej výchovy (ČSZTV) bol v rokoch 1957-1976 predsedom Vedeckej rady Ústredného výboru ČSZTV (ÚV ČSZTV) a predsedom Vedecko-metodickej rady Slovenského ústredného výboru ČSZTV (SÚV ČSZTV). Súčasne bol členom SÚV ČSZTV i členom ÚV ČSZTV. Po vydaní vysokoškolského zákona, v roku 1950, vznikla z Telovýchovného ústavu Pedagogickej fakulty UK v Bratislave Katedra telesnej výchovy. V rokoch 1950-1953 vykonával funkciu dekana Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského. Po vytvorení Vysokej pedagogickej školy, v roku 1953, sa stal prorektorom. Funkciu zastával až do roku 1959, keď bola Katedra telesnej výchovy ako odbor premiestnená k Filozofickej fakulte UK Bratislava.

Po založením Inštitútu telesnej výchovy a športu UK Bratislava  1.októbra 1960 (v roku 1965 premenovaný na Fakultu telesnej výchovy a športu ) sa stal prvým dekanom  ITVŠ UK (1960- 1964). Po skončení funkčného obdobia, až do roku 1970, bol vedúcim Katedry teórie, dejín a metodiky telesnej výchovy, v rokoch 1970-1976 riaditeľom Výskumného ústavu telesnej výchovy FTVŠ UK Bratislava. Bol prvý telovýchovný vedec v Československu,“, ktorému bol udelený titul doktora vied (DrSc.). Stál aj pri zrode Olympijskej spoločnosti Slovenska (1989).

Karola Stráňaia zvolili za čestného člena Slovenského olympijského výboru na 14. zasadnutí SOV dňa 21. novembra 1998 v Bratislave.