Späť

Černušák Vladimír

25. 11 1921 Nové Mesto nad Váhom - 15.1.2018 Bratislava
Vladimír Černušák absolvoval štúdium geografie a telesnej výchovy na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave (1945). V oblasti školstva pracoval postupne na Povereníctve školstva, na Pedagogickej fakulte UK, na Vysokej škole pedagogickej a na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. Pôsobil ako telovýchovný pedagóg a teoretik v oblasti teórie a metodiky plávania, autor množstva vedeckých športových publikácií, aj ako plavecký tréner. V rokoch 1963 – 1966 bol prorektor Univerzity Komenského v Bratislave. v roku 1975 získal titul profesora (od roku 1968 bol mimoriadny profesor).
 Ako pedagóg, tréner a vedec Vladimír Černušák šport obohatil prinesením nového pohľadu na prípravu športovo talentovanej mládeže a zavedením systému športových tried, pričom však vždy zdôrazňoval, že výber a príprava talentov musí vždy ísť ruka v ruke so vzdelávaním a výchovou.
 V oblasti telovýchovy bol Vladimír Černušák od roku 1957 člen predsedníctva Slovenského ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy (SÚV ČSZTV). V rokoch 1969 – 1983 bol predseda SÚV ČSZTV a podpredseda Ústredného výboru ČSZTV. V rokoch 1969 – 1992 bol podpredseda Československého olympijského výboru (ČSOV). Na ZOH 1972 v Sappore aj na ZOH 1976 v Innsbrucku viedol československú výpravu, pričom v Sappore sa mohol tešiť z historicky prvej zlatej medaily slovenského športovca – krasokorčuliara Ondreja Nepelu – na ZOH. Odvtedy sa v rôznych funkciách zúčastnil na 11 letných a 10 zimných olympijských hrách, čím sa stal slovenským rekordérom.
 Ako podpredseda Československého olympijského výboru sa Vladimír Černušák roky zúčastňoval na rôznych zasadnutiach a rokovaniach národných olympijských výborov spoločne s vtedajším členom MOV v Československu Františkom Kroutilom. Hoci Kroutil bol zvolený za člena MOV na doživotie, odstúpil zo zdravotných dôvodov a za svojho nástupcu v Československu navrhol práve Černušáka.
Za člena MOV Černušáka prijali na zasadnutí v nemeckom Baden-Badene v roku 1981, prísahu zložil o rok neskôr na zasadnutí v Ríme.
 Vladimír Černušák bol historicky prvý Slovák v pozícii člena Medzinárodného olympijského výboru, na jeho účinkovanie v MOV až v roku 2013 nadviazala strelkyňa Danka Barteková. V roku 1993 ho na zasadnutí v Monte Carle zvolili druhý raz za člena MOV – tentoraz už pre Slovensko, pretože Československo ako štát zaniklo. Členom MOV bol v rokoch 1981 – 2001, pričom v období 1983 – 1994 pôsobil ako člen programovej komisie MOV, potom v rokoch 1996 – 2001 v mediálnej komisii MOV.
 
Po dovŕšení stanoveného vekového limitu 80 rokov sa Vladimír Černušák stal čestným členom MOV (od roku 2002). Z rúk prezidenta MOV Jacqua Roggeho si pri tejto príležitosti na záver členstva v MOV prevzal na zasadnutí MOV v roku 2002 v Salt Lake City Olympijský rad v striebre.
Ako všeobecne uznávaný človek zohral vedúcu úlohu v prvých rokoch činnosti Slovenského olympijského výboru a pri jeho rýchlom domácom i medzinárodnom etablovaní. Za plnohodnotého člena olympijskej rodiny bol SOV prijatý na zasadnutí MOV v roku 1993 v Monte Carle. Funkciu predsedu SOV zastával Vladimír Černušák do augusta 1999, keď abdikoval z rodinných dôvodov. V novembri 1999, keď po ňom do najvyššej funkcie nastúpil František Chmelár, bol zvolený za čestného predsedu SOV.
 Začiatkom roka 2002 odovzdal prezident MOV Jacques Rogge Vladimírovi Černušákovi po ukončení jeho riadneho členstva v MOV Olympijský rad v striebre.
 Napriek tomu, že v dôsledku zhoršujúceho sa zdravotného stavu sa Vladimír Černušák postupne prestal zúčastňovať na zasadnutiach výkonného výboru SOV aj na valných zhromaždeniach SOV, prejavoval stále záujem o olympijské a športové dianie, ktoré sledoval predovšetkým prostredníctvom internetu a televízie. Jeho nástupca na čele SOV František Chmelár s ním bol častejšie v telefonickom kontakte.
Vladimír Černušák zomrel 15. januára 2018 v Bratislave.