Späť

Čáslavská Věra

3. 5. 1942 Praha – 30.8.2016 Praha

Věra Čáslavská je najúspešnejšia olympionička československej histórie. Na Hrách XVII. olympiády 1960 v Ríme a následne na olympijských hrách 1964 v Tokiu a 1968 v Mexico City v gymnastike vybojovala spolu sedem zlatých a štyri strieborné olympijské medaily. V  rozpätí rokov 1964 – 1968 bola Věra Čáslavská suverénnou svetovou jednotkou ženskej športovej gymnastiky. Päť rokov po sebe neprehrala vo viacboji žiadnu súťaž. Spolu štyrikrát sa stala majsterkou sveta (raz v Prahe 1962 a trikrát v Dortmunde 1966) a jedenásťkrát majsterkou Európy (prvý raz v roku 1959, potom si v Sofii 1965 aj v Amsterdame 1967 vybojovala všetkých päť zlatých medailí. Štyrikrát ju vyhlásili za najúspešnejšiu športovkyňu ČSSR (1964, 1966, 1967 a 1968).

Po mimoriadnych úspechoch na olympijských hrách v Mexico City ju vyhlásili aj za najlepšiu športovkyňu roka 1968 na svete. V roku 1968 Věra Čáslavská prejavila veľmi odvážne spoločenské postoje. Najprv podpísala manifest 2000 slov a svoj podpis nikdy neodvolala. Potom sa stala symbolom odporu proti vojenskej okupácii Československa v auguste 1968. V cvičení v prostných na následných olympijských hrách v Mexico City sa o víťazstvo delila spoločne s Petrikovou zo ZSSR. Keď po československej hrali aj sovietsku hymnu na počesť súperky, Čáslavská sklonila hlavu a poodvrátila sa od vlajok. Do histórie vošlo toto gesto ako tichý protest proti vojenskej agresii. Po niekoľkých rokoch normalizácie bez možnosti zamestnať sa, začala Věra Čáslavská pôsobiť ako gymnastická trénerka a neskôr aj medzinárodná rozhodkyňa a členka technickej komisie Európskej gymnastickej únie (UEG).

V pražskej Sparte viedla viacero reprezentantiek na čele s finalistkami majstrovstiev sveta na kladine, resp. v prostných Ivetou Polokovou a Lenkou Pitlovičovou. Po zmene spoločenských pomerov v januári 1990 menoval prezident ČSFR Václav Havel Věru Čáslavskú za svoju poradkyňu. V  apríli 1990 ju zvolili za predsedníčku Československého olympijského výboru. Na čele ČSOV bola aj v čase rozpadu ČSFR. Ako najvyššia predstaviteľka olympijského hnutia v ČSFR mala významný podiel na bezproblémovom rozdelení majetku ČSOV medzi Český a Slovenský olympijský výbor, i na následnom nadviazaní dobrých vzťahov medzi oboma novými národnými olympijskými výbormi. Po vzniku Českého olympijského výboru stála na jeho čele až do roku 1996, odvtedy bola čestná predsedníčka ČOV. V rokoch 1995 – 2001 bola členka Medzinárodného olympijského výboru.

V októbri 2013 Věra Čáslavská urobila mimoriadne gesto smerom k Slovensku, keď Múzeu telesnej kultúry v SR (v súčasnosti  SOV - Slovenskému olympijskému a športovému múzeu) venovala dve zlaté olympijské medaily – po jednej z Tokia 1964 aj z Mexico City 1968. Tento čin odôvodnila tým, že vždy reprezentovala Československo a časť z jej medailí preto patrí aj Slovensku, kde mala veľa fanúšikov a kde sa jej vždy dobre súťažilo.

Věra Čáslavská bola zvolená  za čestnú členku Slovenského olympijského výboru ako vôbec prvá osobnosť mimo Slovenska na 47. valnom zhromaždení SOV dňa 25. apríla 2014 v Bratislave.